Kategória: Partnerstvo

Tu je Agátina správa z pobytu:

Správa

PAD Jazykový kurz – Hamelín, 2017

Som Agáta Polomská a som veľmi šťastná, že som mala možnosť zúčastniť sa na jednom úžasnom projekte „Deutschland Plus“. Konal sa v Hamelíne a v Berlíne a trval dva a pol týždňa od 13. augusta až do konca augusta a zúčastnila som sa na ňom spolu s ďalšími jedenástimi milými študentmi z celého Slovenska.

Nikto nikoho nepoznal a to bolo na našej ceste to najkrajšie. Išli sme autobusom z Bratislavy do Viedne a z letiska Schwechat sme mali letieť do Hannoveru a odtiaľ vlakom do Hamelínu. Ale nebolo to také plynulé. Na letisku vo Viedni sme mali dosť času, aby sme sa medzi sebou spoznali, lebo náš let zrušili, a tak sme museli letieť najprv do Mníchova a odtiaľ do Hannoveru. Takže som lietadlom neletela len prvýkrát v živote, ale rovno aj druhý! Aký zážitok! Mali sme kopu srandy a bol to skvelý začiatok ešte lepších vzťahov.

Hosťujúce rodiny na nás museli čakať do druhej rána, no očakávali nás so srdečným privítaním a objatím. Ale tam, u mojej nemeckej rodiny, som sa cítila naozaj ako doma. Môj brat bol úplne ako ja, vzhľadom, humorom aj názormi. Každý deň sme sa rozprávali neskoro do noci. Dovtedy som nevedela tancovať, ale on ma to naučil a dokonca sme aj dvakrát boli na úžasnom tanečnom kurze!
Hosťujúci rodičia boli neuveriteľne milí a plní pochopenia, kopu sme sa spolu rozprávali a robili sme spolu všelijaké veci, športovali sme, robili sme si výlety a spolu sme aj nakupovali. Jednoducho som sa nikdy nenudila a vždy som bola plná radosti.

Počas týždňa sme mali vyučovanie na obrovskom Schillerovom gymnáziu. Najprv nás privítal riaditeľ školy, no a potom sa vyučovanie mohlo konečne začať. Učiteľky sa nám snažili pripraviť zaujímavé vyučovanie, a tak to aj naozaj bolo. Každý deň sme s nimi mali 4 hodiny nemčiny a potom sme sa mohli zúčastniť na dvoch nami zvolených hodinách s ostatnými študentmi školy. Tam sme mohli zistiť veľmi veľa o ich školskom systéme a porovnať ho s naším. Videli sme, ako prebieha vyučovanie a v hlave sme mali prianie, aby sme na Schillerovom gymnáziu mohli ostať ešte aspoň rok.

Ale čo by to bol za pobyt bez výletov? Najprv nás privítal primátor mesta, bol veľmi milý a veľmi sa z nás tešil. Dostali sme od neho lístky do mestského múzea, tak sme boli tam, mali sme prehliadku toho nádherného mestečka, videli sme muzikál Rats, navštívili sme fúkareň skla, kde sme si mohli vyfúknuť vlastnú farebnú sklenenú guľu! Vo Wolfsburgu sme boli v Autostadte a takisto aj z Phaena sme si odniesli skvelé zážitky. Boli sme aj na výlet v Hannoveri, kde  nás sprevádzal jeden úžasný sprievodca, pán Schäffer, vďaka ktorému teraz viem veľmi veľa o tomto meste. A tá radnica je jednoducho šupa.

Pomaly ale iste prišiel rozlúčkový večer. Pre všetky hosťovské rodiny sme pripravili krátku prezentáciu o Slovensku a našich mestách kde bývame. Ku tomu sme sa obliekli „typicky slovensky“, a pretože folklór je veľkou časťou našej kultúry, zaspievali sme im ku tomu aj dve ľudové pesničky a takisto sme aj ľudovo zatancovali. Pri prípravách sme mali kopec srandy a hosťovským rodinám sa program veľmi páčil. Aj počas programu aj potom sme mali všetci spolu veľmi príjemný čas.

Tohto roku slávilo Schillerovo gymnázium 1050 výročie vzniku školy. Ku tomu usporiadali celkom veľkú slávnosť s mnohými kapelami, tanečnými skupinami a vystúpeniami všelijakých druhov. Mali sme obrovské šťastie, že sa to konalo v čase nášho pobytu u nich! Paralelne s týmto výročím sa v meste konala ďalšia slávnosť – Pflasterfest, kde sme spolu boli skupinka Nemcov a Slovákov a s vďačnosťou sme si mohli užiť posledný čas spolu.

Časťou pobytu bol aj štvordňový výlet do Berlínu, po dvoch týždňoch v Hamelíne. V hosťovských rodinách a v škole bolo tak skvelo, že podaktorí si na stanici aj poriadne poplakali. Najprv som takisto nechcela ísť. Chcela som ostať v Hamelíne. Ale už po prvom dni som sa do Berlína úplne zamilovala. Naša sprievodkyňa presne vedela čo chceme vidieť, jesť a robiť. Pamiatky, dejiny, ľudí, budovy múzeá, parky.. to všetko by som chcela zažívať a navštevovať znovu a znovu. Ale jedným z najlepších zážitkov v Berlíne bolo jedlo. Na obedy a večere sme chodili stále do inej reštaurácie.. latinsko-americkej, talianskej, nemeckej, indickej a neviem akeješte.
V hoteli, kde sme spali, sme sa stretli aj s ostatnými skupinami z PAD-kurzu, napríklad s Chorvátmi. S nimi sme hrávali večer bowling a boli sme spoločne na mládežníckej diskotéke v známom klube Matrix.

Nedokážem dostatočne dobre popísať svoje pocity z tohto pobytu. Kopu, kopu som rozprávala po nemecky a to som z toho mala na začiatku najväčší strach. Ale tí ľudia boli tak neuveriteľne skvelí, že sa jednoducho nedalo nič nepovedať.. teraz som si viac istá a som aj samostatnejšia, ak sa jedná o rozprávanie po nemecky, slovnú zásobu som si rozšírila o kopu slovíčok, veľa som toho zažila a spoznala som mnoho ľudí – teraz už priateľov. Naozaj som mala neskutočne skvelý a nezabudnuteľný čas a som veľmi vďačná, že som mala takúto príležitosť.

S pozdravom
Agáta Polomská, 18 rokov, žiačka gymnázia Opatovská cesta 7, Košice